Bože... trhá mi srdce keď si na to spomeniem a je to len moja chyba že som to urobila. Ja totižto strašne rada pátram po weboch ( napríklad ako prvá som prišla na web Crazy Wewe oh-glamour ) :) Ale... nudila som sa tak som si dala do katalógu že Marisa. A vyhľadalo mi to jej starý web....  www.glam-girl.estranky.sk .... my-world, ten mi až tak netrhá srdce. Ale keby ešte existoval mien-ombre alebo magicworldandme... ja by som naozaj asi upadla do agónie. Chýba mi to viac ako čokoľvek iné, chýba mi to viac ako kyslík, keď som pod vodou, chýba mi to viac ako šťastie. Som šťastná, to je pravda...ale teraz nie. Chýba mi to, keď sme boli menšie-  hovorím o Crazy Wewe. Srali sme na módu a mali sme svoje "povahy"- MaVyZa- Bo- Spis- Ang.... Najradšej som mala MaVyZa- Manekínky Vykrúcajú zadkom. Boli sme akože také, ehm, zaujímali sme sa o módu. Bo- to znamenalo niečo ako "božie"- modlili sme sa a tak... :D Spis- spisovateľky, a keď sme boli angličtinárky ( Ang) som sa s ňou hádala spôsobom: "Aaaaaale ty neeechodííííš na anglickýýý krúúúžok ty nemôžeš byť aaaaang iba jaaaaa!" xD Leteli u nás My-scene-ky ( barbiny, veľmi moderné a nové ). Jej ich ocino kupoval asi každý mesiac a mne ich mamina nosila z nemecka. Ach. To boli časi. Ale vrátim sa k tým webom. Pamätám si, že sme si strašne radi písali príbehy na stránky. O grafike sme nemali ani tušenia. To boli príbehy- Lulu a Marisa. Bože. Písali sme normálnym, šikmým a veľkým písmom. Bože. Marisa, ak si to čítaš, vyjadri sa k tomu komentároch. Kiežby sa dalo zabrániť tomu, ako to v našom kamarátstve dopadlo.